12.03.2024
Románsky jednoloďový kostolík vznikol približne na konci 12.storočia na návrší nad obcou v areáli zaniknutého hradiska. Je to kostolík predĺženou polkruhovou apsidou, severnou sakristiou a drevenou vežičkou na západnej strane.
História: Kostolík stojí opustený na mieste pravekého hradiska z doby bronzovej, využívaného neskôr aj Slovanmi. Postaviť ho mohli niekedy na konci 12. storočia až v polovici 13. storočia benediktíni z opátstva v Ludaniciach pri Topoľčanoch, ktoré bolo taktiež zasvätené sv. Kozmovi a Damiánovi. Mohol slúžiť ako misijný kostolík. Ide o typickú románsku stavbu s obdĺžnikovou loďou dlhou 6,7 m a predĺženou apsidou s dĺžkou 5,5 m. Začiatkom 14. storočia bola zo severnej strany pristavaná sakristia.
V období gotiky bol interiér taktiež vyzdobený freskami, ktoré sa sčasti zachovali dodnes v apside. Kostolík dostal aj nový oltár, ktorý slúžil až do 18. storočia. V období reformácie prešiel na čas do rúk evanjelikom. Okolo stien lode (s výnimkou východnej:) sa tiahla drevená tribúna pre veriacich, čo dosvedčuje kanonická vizitácia z roku 1729. V roku 1949 kostolík vyhorel po zásahu bleskom. Požiar zničil vnútorné vybavenie – lavice, tribúnu, organ i strechu s vežičkou. V tej sa už nenachádzali zvony, zrekvirované počas prvej svetovej vojny.
Zaujímavosti - Kostolík, stojí na veľmi peknom mieste a svojou vyvýšenou polohou i jednoduchou krásou dominuje okoliu. - Zachoval sa prakticky v pôvodnej podobe, bez výraznejších neskorších úprav.
Patrocínium sv. Kozmu a Damiána je typické pre východnú cirkev, z čoho niektorí autori usudzujú, že ho mohli priniesť vierozvestci už v 9. storočí, prípadne môže súvisieť s usadením staroruských pohraničných strážcov uhorskými kráľmi v tomto regióne v 11. storočí.
Pôvodne bol areál okolo kostolíka opevnený múrom. Spomína sa ešte v 18. storočí. Vnútri areálu sa pochovávalo, hroby boli prikrývané veľkými skalami, podobne ako napríklad v Dražovciach či Kostoľanoch pod Tribečom. Z opevnenia sa zachovali len nepatrné zvyšky. Ešte okolo roku 1970 tu mali byť zvyšky drevenej brány.
Sakristia je pribudovaná k severnej strane lode, bez nadväznosti na svätyňu, čo nie je časté riešenie. Na apside i sakristii sa zachovali pôvodné štrbinové okná s mrežou. Naľavo od drevenej predsienky je zvonka v stene viditeľný obrys zamurovaného románskeho okienka, zachovaného v interiéri. Na severnej i južnej strane apsidy sú oproti sebe výklenky v stene, slúžiace možno ako sedílie. V kostolíku sa zachovala murovaná kazateľnica, nie nepodobná tej z Kostolian pod Tribečom. Za posledné roky (desaťročia?) však z nej zostalo len torzo, vysoké cca pol metra. Kazateľnicu i samotnú loď osvetľuje malé okno na ľavej strane východnej steny lode (pohľad z interiéru). Súčasťou interiéru bola aj kamenná gotická krstiteľnica polygonálneho tvaru zo 14. storočia. Pôvodne stála v strede lode. Dnes sa nachádza vo farskom kostole v Uhrovci. K južnej strane lode pri vchode bol pristavaný kamenný oltár, na ktorom sa slúžili sv. omše pre pútnikov, ktorým nestačili neveľké rozmery lode. Oltár dopĺňala freska Panny Márie s Ježišom na stene. Na severnej strane lode sa mala nachádzať typická maľba sv. Krištofa s Ježišom na pleci. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1729 zdobili interiér viaceré fresky. Nad hlavným oltárom bol výjav ukrižovaného Krista s Pannou Máriou a sv. Jánom. Ešte vyššie sa nachádzala maľba zmŕtvychvstalého Ježiša.
Viac na: http://www.apsida.sk/c/1743/ksinna
