Obec Kšinná sa nachádza v južnej časti Strážovskej vrchoviny, v údolí potoka Radiša, v nadmorskej výške 350m.
Súčasťou obce sú aj lazy – Rakovec, U Hajšov, Na novine a Stavanie, k Závade p Č.v. patria Šebeňov a Filov laz, ktoré vypálili nacisti.
V archívnych dokumentoch sa Kšinná objavuje od roku 1352 pod názvom XYNNA. Obec patrila neskôr do majetku Uhrovského panstva, ale bola oveľa staršia, čo dosvedčujú vykopávky neolitického sídliska, ako i popolnicového pohrebiska lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a hrobové nálezy z doby sťahovania národov. O jej starobylosti svedčí i existencia románskeho kostola z polovice 13. st., ktorý bol zasvätený patrónom lekárov sv. Kozmovi a Damiánovi. V stredoveku patrila začas aj beckovskému panstvu. V obci sa nachádza budova bývalej školy, pôvodne štátna ľudová, postavená v roku 1933. K pamiatkovo zaujímavým objektom patrí klasicistický evanjelický a.v. kostol z roku 1814.
V chotári obce bolo v roku 1555 42 usadlostí. Dopestovalo sa tu veľa ovocia, ktoré spracovávali v kamenných sušiarňach. Časť ovocia podľa záznamov z 19.stor. Spracovávali na liehoviny v 3 páleniciach. V súčasnostije na konci obce už iba jedna, ktorá patrí PD Uhrovec.
Obyvatelia sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, preto v obci boli 3mlyny. V roku 1930 tu žilo približne 1700obyvateľov, mnohí odchádzali na sezónne práce po slovenských , českých i rakúskych majeroch. Boli však aj takí, ktorí odišli za robotou do Francúzska a Ameriky. Každoročne odchádzalo za prácou okolo 500ľudí. Vzhľadom na konfiguráciu terénu a drsné klimatické podmienky tu bol život veľmi tvrdý.
Viacerí obyvatelia Kšinnej patrili k tým, ktorí sa v roku 1944 veľmi aktívne zapojili do najväčšieho národnooslobodzovacieho vystúpenia proti fašizmu v Európe – SNP. Na pamiatku desiatich padlých partizánov bol v strede obce postavený pamätník/1963/. V roku 1957 bolo založené JRD. Kšinná má 971.63 ha poľnohospodárskej pôdy, z ktorých je vyše 275ha pasienkov. Aj preto sa v lokalite Hrabovky zameriavali na chov dobytka a v Závade pod Čiernym vrchom sa dodnes chovajú ovce.
V časti Závada p.Č.v. je vybudovaný lyžiarsky vlek.
